Autorom jej literárnej predlohy je slovenský spisovateľ Ladislav
Grosman, rodák z Humenného. Do svojej prózy pretavil vlastné tragické
skúsenosti z obdobia 2. svetovej vojny. Od narodenia prozaika a
publicistu Ladislava Grosmana vo štvrtok 4. februára uplynie 100 rokov.
Ladislav Grosman sa narodil 4. februára 1921 v Humennom v židovskej
rodine maloobchodníka s koženým tovarom. V rokoch 1931-1939 študoval na
osemročnom gymnáziu vo svojom rodnom meste. Druhá svetová vojna však
čoskoro poznačila jeho mladosť rasovou nenávisťou a trpkými životnými
osudmi.
Musel sa zamestnať ako úradník, neskôr ako robotník v miestnej tehelni. V
roku 1941 ho odviedli do armády, vzhľadom na jeho pôvod ho zaradili do
vojenskej pracovnej služby bez zbrane. Po neúspešnom úteku ho v roku
1941 deportovali do tábora nútených prác pri Banskej Bystrici. Až do
vypuknutia Slovenského národného povstania tam pracoval ako robotník,
neskôr sa istý čas skrýval. Do konca vojny bol potom internovaný v
pracovnom tábore v Zemianskych Sadoch. Vojna tragicky postihla tiež jeho
rodinu, jeho rodičia aj súrodenci prišli o život pri bombardovaní.
Hneď po skončení 2. svetovej vojny Ladislav Grosman zmaturoval a v
rokoch 1945 – 1949 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole politickej a
sociálnej v Prahe, kam sa presťahoval. Od roku 1950 bol tlačovým
redaktorom vo Vydavateľstve Pravda, v rokoch 1953-1965 pracoval ako
redaktor Slovenskej knihy. Medzitým v rokoch 1953–1958 diaľkovo získal
aj pedagogické vzdelanie, redigoval tiež bulletin Nové knihy, neskôr
časopis Učební pomůcky. V Prahe sa spriatelil s českým židovským
spisovateľom Arnoštom Lustigom a česko-poľským esejistom Gabrielom
Laubom.
V tom čase už publikoval poviedky v časopisoch (napr. Slovenské pohľady,
Plamen, Mladý svět, Impulz, Svět v obrazech). V roku 1965 vyšla jeho
novela Obchod na korze zachytávajúca tragický príbeh odohrávajúci sa
počas vojnového tzv. Slovenského štátu. Podľa nej nakrútila v tom istom
roku dvojica režisérov Ján Kadár a Elmar Klos dnes už legendárny
rovnomenný film. Postavu stolára Tóna Brtka stvárnil Jozef Kroner, jeho
švagra-gardistu hral František Zvarík a do roly vdovy Rozálie
Lautmannovej obsadili režiséri poľskú herečku Idu Kamińskú. Snímka
získala v roku 1966 sošku Oscara, no po roku 1968 putovala na dvadsať
rokov do trezoru.
Ladislav Grosman pôsobil istý čas (1965-1967) ako scenárista
Československého štátneho filmu na Barrandove. Po roku 1968 emigroval do
Izraela. (Do USA emigroval aj režisér Ján Kadár, zatiaľ čo jeho kolega
Elmar Klos bol nútený odísť do dôchodku.) Ešte v roku 1968 stihla vyjsť
Grosmanovi poviedková kniha Nevesta, zakrátko ju však stiahli z predaja a
náklad zlikvidovali. V roku 1969 vyšla v Izraeli v hebrejčine, o rok
neskôr po anglicky v USA a v roku 1972 ju v češtine vydalo v nemeckom
Kolíne exilové vydavateľstvo INDEX – Spoločnosť pre československú
literatúru v zahraničí. Grosman o tomto diele povedal: "Zo všetkého,
čo som kedy napísal, mám najradšej Nevestu, aj keď sa o nej ani zďaleka
nehovorilo a nenapísalo toľko, ako o Obchode na korze."
Grosman prednášal od roku 1969 na univerzite Bar-Ilan v Tel Avive,
vyučoval slovanskú literatúru, tvorivé písanie a scenáristiku.
Publikoval v izraelských aj exilových periodikách. Napísal scenár k
televíznemu filmu Dod David holejch lirot kala (1972) a svoju prózu
Nevesta pretavil do scenára k americkej televíznej snímke The seventeeth
Bride (1986). Vyšli mu tiež zbierky Hlavou proti zdi (1976) a už
posmrtne Z pekla štěstí (1994). Grosman prekladal z češtiny
(predovšetkým dielo Arnošta Lustiga) a z maďarčiny.
Manželkou Ladislava Grosmana bola Edita Grosmanová rodená Friedmannová,
takisto rodáčka z Humenného, ktorá sa ocitla v prvom dievčenskom
transporte z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Spoločne mali syna Jiřího.
Ladislav Grosman zomrel 21. januára 1981 krátko pred svojimi 60.
narodeninami. Po jeho smrti žila Edita Grosmanová so synom v Kanade, kde
zomrela 31. júla 2020.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia Ladislava Grosmana vyšla 29.
januára 2021 poštová známka s jeho portrétom, a tiež s motívmi z filmu
Obchod na korze. Autorkou výtvarného návrhu je Mgr. Art. Natália
Ložeková.